Život Prešova
online
online
Pred 120 rokmi sa narodil francúzsky básnik Jacques Prévert
04.02.2020 Celý región
Neuilly-sur-Seine/Bratislava 4. februára (TASR) – Vďaka charakteru svojej poézie získal označenie "básnik lásky".
Francúzskeho poeta a dramatika Jacquesa Préverta, od narodenia ktorého
uplynie v utorok 4. februára 120 rokov, považuje väčšina autorov jeho
monografií za mága literárneho výrazu a tvorcu nových metafor. V centre
jeho tvorby nestojí filozofická podstata, pretože sa aj sám definoval
ako antiintelektuálny básnik, ktorého nevzrušujú reflexie a meditácie.
Okrem poetickej tvorby sa preslávil aj ako filmový scenárista, režisér,
herec a výtvarník.
Jacques Prévert sa narodil 4. februára 1900 v meste Neuilly-sur-Seine ležiacom na severozápadnej hranici Paríža. Detstvo i väčšinu života strávil v hlavnom meste Francúzska. S otcom, ktorý bol divadelný kritik, navštevoval často divadlá. Matka ho už od malička viedla k čítaniu. Zo súkromnej katolíckej školy odišiel ako 15-ročný, pretože vyučované dogmy boli proti jeho presvedčeniu. Následne vystriedal mnoho zamestnaní, pracoval napríklad vo veľkoobchode Len Bon Marché. Väčšinu času však prežíval v parížskych uliciach, ktoré mu poskytovali nekonečné zdroje inšpirácie. Medzi jeho najväčších priateľov patrili Pablo Picasso, Joan Mirró, či Marc Chagall.
V roku 1918 bol prinútený nastúpiť na základnú vojenskú službu a odvelili ho, hoci už po ukončení 1. svetovej vojny, na Blízky východ. Po návrate z vojny síce spolupracoval so surrealistickým hnutím, no bol až priveľmi slobodný a nezávislý na to, aby sa stal členom akejkoľvek organizovanej skupiny. Jacques Prévert nenávidel príslušnosť k akémukoľvek smeru vo viere, umení, či v politike, miloval však prírodu a bol výborný pozorovateľ života.
Spolu s bratom Pierrom založil v roku 1928 produkčný dom a vydal sa na dráhu scenáristu. Stal sa z neho skutočný majster filmového dialógu. Spomedzi 29 filmov, na ktorých sa podieľal ako autor scenárov, patria k najznámejším snímky Deň sa začína - film noir z roku 1939, v ktorom vytvoril hlavú rolu Jean Gabin -, romantický príbeh Deti raja (1945), animovaný film Malý vojačik (1947), Milenci z Verony (1949), Zvonár od Matky Božej (1956), či dokument Stretnutie Seiny s Parížom (1957).
Ako básnik dosiahol najväčší úspech hneď svojou prvou zbierkou Slová (Paroles, 1946). Vo víre búrlivého života písal Jacques Prévert svoje texty na útržky papierov a rozdával ich priateľom na počkanie. Práve preto mal jeho vydavateľ René Bertelé problémy túto zbierku zostaviť. Kritikov očarila Prévertova metóda literárnej koláže a čitateľov zas jazyk, ktorému rozumeli. Jeho poetickú tvorbu charakterizujú nové objavné metafory, často aj čierny humor, zdanlivo nelogické obrazy, priama reč, paradoxy, absurdity, náhodné rýmy, rozsiahle skladby i krátke popevky. Vo svojich básňach zachytával emotívne a bezprostredne čaro všedného dňa. Zámerne písal jednoduché verše o najbežnejších veciach ľudského života. Po slávnej prvej zbierke nasledovali ďalšie: Príbehy (1946), Dážď a pohoda (1955), Haraburdie (1965), Veci a iné (1972).
Texty k piesňam začal písať už v roku 1932. Brilantne ich zhudobňoval skladateľ Joseph Kosma. Jeho slávne texty spievali nie menej slávni interpreti: Serge Reggiani, Marlene Dietrich, Yves Montand, Simone Signoret, Edith Piaf.
Prévertove verše si obľúbil a neskôr aj prekladal napríklad slovenský básnik Vladimír Reisel (1919). Jeho preklady Préverta v vyšli asi v desiatich vydaniach v náklade vyše 30-tisíc exemplárov. Keď Prévertovi vyšla zbierka Fatras (Haraburdie) ilustrovaná jeho vlastnými kolážami, dostal od neho Reisel jeden výtlačok s venovaním.
Jacques Prévert bol dvakrát ženatý. S druhou manželkou, herečkou Janine Laris mal dcéru Michéle. V roku 1948 bol niekoľko dní v kóme, keď vypadol z francúzskeho okna na mieste, kde bol predtým inštalovaný guľomet.
Osudnými sa mu však stali jeho neodmysliteľné cigarety. Rakovine pľúc podľahol v Paríži 11. apríla 1977 vo veku 77 rokov. Na margo toľko spoetizovanej lásky raz básnik Jacques Prévert povedal: "Láska je pre mnohých iba zastávkou pred niečím neznámym."
Jacques Prévert sa narodil 4. februára 1900 v meste Neuilly-sur-Seine ležiacom na severozápadnej hranici Paríža. Detstvo i väčšinu života strávil v hlavnom meste Francúzska. S otcom, ktorý bol divadelný kritik, navštevoval často divadlá. Matka ho už od malička viedla k čítaniu. Zo súkromnej katolíckej školy odišiel ako 15-ročný, pretože vyučované dogmy boli proti jeho presvedčeniu. Následne vystriedal mnoho zamestnaní, pracoval napríklad vo veľkoobchode Len Bon Marché. Väčšinu času však prežíval v parížskych uliciach, ktoré mu poskytovali nekonečné zdroje inšpirácie. Medzi jeho najväčších priateľov patrili Pablo Picasso, Joan Mirró, či Marc Chagall.
V roku 1918 bol prinútený nastúpiť na základnú vojenskú službu a odvelili ho, hoci už po ukončení 1. svetovej vojny, na Blízky východ. Po návrate z vojny síce spolupracoval so surrealistickým hnutím, no bol až priveľmi slobodný a nezávislý na to, aby sa stal členom akejkoľvek organizovanej skupiny. Jacques Prévert nenávidel príslušnosť k akémukoľvek smeru vo viere, umení, či v politike, miloval však prírodu a bol výborný pozorovateľ života.
Spolu s bratom Pierrom založil v roku 1928 produkčný dom a vydal sa na dráhu scenáristu. Stal sa z neho skutočný majster filmového dialógu. Spomedzi 29 filmov, na ktorých sa podieľal ako autor scenárov, patria k najznámejším snímky Deň sa začína - film noir z roku 1939, v ktorom vytvoril hlavú rolu Jean Gabin -, romantický príbeh Deti raja (1945), animovaný film Malý vojačik (1947), Milenci z Verony (1949), Zvonár od Matky Božej (1956), či dokument Stretnutie Seiny s Parížom (1957).
Ako básnik dosiahol najväčší úspech hneď svojou prvou zbierkou Slová (Paroles, 1946). Vo víre búrlivého života písal Jacques Prévert svoje texty na útržky papierov a rozdával ich priateľom na počkanie. Práve preto mal jeho vydavateľ René Bertelé problémy túto zbierku zostaviť. Kritikov očarila Prévertova metóda literárnej koláže a čitateľov zas jazyk, ktorému rozumeli. Jeho poetickú tvorbu charakterizujú nové objavné metafory, často aj čierny humor, zdanlivo nelogické obrazy, priama reč, paradoxy, absurdity, náhodné rýmy, rozsiahle skladby i krátke popevky. Vo svojich básňach zachytával emotívne a bezprostredne čaro všedného dňa. Zámerne písal jednoduché verše o najbežnejších veciach ľudského života. Po slávnej prvej zbierke nasledovali ďalšie: Príbehy (1946), Dážď a pohoda (1955), Haraburdie (1965), Veci a iné (1972).
Texty k piesňam začal písať už v roku 1932. Brilantne ich zhudobňoval skladateľ Joseph Kosma. Jeho slávne texty spievali nie menej slávni interpreti: Serge Reggiani, Marlene Dietrich, Yves Montand, Simone Signoret, Edith Piaf.
Prévertove verše si obľúbil a neskôr aj prekladal napríklad slovenský básnik Vladimír Reisel (1919). Jeho preklady Préverta v vyšli asi v desiatich vydaniach v náklade vyše 30-tisíc exemplárov. Keď Prévertovi vyšla zbierka Fatras (Haraburdie) ilustrovaná jeho vlastnými kolážami, dostal od neho Reisel jeden výtlačok s venovaním.
Jacques Prévert bol dvakrát ženatý. S druhou manželkou, herečkou Janine Laris mal dcéru Michéle. V roku 1948 bol niekoľko dní v kóme, keď vypadol z francúzskeho okna na mieste, kde bol predtým inštalovaný guľomet.
Osudnými sa mu však stali jeho neodmysliteľné cigarety. Rakovine pľúc podľahol v Paríži 11. apríla 1977 vo veku 77 rokov. Na margo toľko spoetizovanej lásky raz básnik Jacques Prévert povedal: "Láska je pre mnohých iba zastávkou pred niečím neznámym."
www.ZIVOTPO.sk
